Someliérska škola: Odkiaľ sa vzalo víno?

Ponor sa spolu s nami do zaujímavých oblastí z vinárskej tematiky, ktoré ti v rubrike Someliérska škola odhalia to najzaujímavejšie z vinárskeho sveta a kultúry. V našom prvom blogu sa dozvieš niečo viac zo sveta vína, no do podrobností ešte nepôjdeme. Po prečítaní získaš potrebné základy, ktoré naštartujú tvoju cestu za samovzdelávaním v oblasti vína. Odkiaľ sa vlastne víno vzalo?

 

Poznali ho už pred 65 miliónmi rokov

História vína siaha až do obdobia 65 miliónov rokov pred naším letopočtom. Na toto obdobie totiž vedci odhadujú výskyt prvého divého viniča, ktorý už poznali aj naši prapredkovia. Keďže vieme, že človek bol pôvodne buď lovec, alebo zberač a pestovateľ, je možné, že bola jeho strava obohatená o takéto prapôvodné bobuľky hrozna. Prvé víno v podobe, aká pripomína tú dnešnú, sme zachytili 6000 rokov pred naším letopočtom, a to na území dnešného Arménska a Gruzínska. Vtedy sa víno produkovalo a odpočívalo v hlinených nádobách.

Slovo víno pochádza z latinského slova vinum. V Egypte sa zasa na jeho označenie používalo slovo amfor. Pestovanie viniča a následnú produkciu vína by sme našli v histórii starovekého Grécka, ale aj Rímskej ríše, kde patrilo medzi veľmi obľúbený nápoj spájaný s múdrosťou Bohov. Slávny výrok „in vino veritas“ – „vo víne je pravda“ taktiež vyslovil známy staroveký rímsky filozof Plínius.

 

Stolové vs. vinárske hrozno

Víno je alkoholický nápoj, ktorý získavame pomocou kvasenia šťavy získanej zo sladkých a dozretých bobúľ hrozna. Každý z nás už iste za svoj život ochutnal klasické stolové hrozno, či už v bielej, alebo v červenej farbe, no rozdiel medzi týmito odrodami a vinárskymi druhmi je obrovský. V prvom rade ide o vzhľad týchto bobúľ. Stolové hrozno, ktoré je vhodné na priamu konzumáciu, má veľké a šťavnaté bobule, ktorých šupka je tenučká a dosť často aj chrumkavá. Veľakrát ani nie je také sladké, ale skôr mierne sladkasté a osviežujúce.

Vinárske odrody hrozna majú oveľa menšie bobuľky, s tvrdšou šupkou, obsahujú veľmi veľa semienok a obrovskú dávku šťavy. Ich doprava na miesto, kde sa lisujú a spracúvajú, býva náročná. Vinárske hrozno sa totiž zbiera vo svojom maximálne dozretom stave, keď bobuľky pukajú a môžu sa ľahko poškodiť a následne zhniť. Samozrejme, pokiaľ pestuješ vinič alebo sa stretávaš s vinármi či rád degustuješ vína priamo vo vinohradoch, určite si sa už stretol aj s konzumáciou týchto odrôd. Vinárske hrozno je veľmi chutné, no tvrdšia šupka, ktorá sa ľahko rozdrobí a veľmi rýchlo oddelí od dužiny, vie spolu s veľkým množstvom semienok sem-tam znepríjemniť konzumáciu. Preto odporúčame nechať túto úrodu zažiariť vo forme nápoja, ktorý všetci veľmi radi vychutnávame, vo forme vína.

 

Jeden druh či mix?

V úplných základoch by sme víno mohli rozdeliť na jednodruhové a cuvée. Jednodruhové víno obsahuje len jednu odrodu hrozna a to sa vyskytuje v regáloch obchodov, v e-shopoch a kvalitných vínotékach asi najčastejšie. Najznámejšími a najstaršími odrodami, ktoré pestovali už naši predkovia, sú Chardonnay, Rizling či Sherry.

Slovo cuvée označuje mix rôznych odrôd hrozna. Skúsení vinári vedia namiešať veľmi lahodnú kombináciu, ktorá sa často vyskytuje napríklad pri šumivých vínach a teší sa veľkej popularite. Spája v sebe chute a prvky rôznych odrôd, nie iba jednej, čo môže byť na jednej strane veľká výhoda, na druhej zasa nevýhoda. Pri mixe nám totiž môže zaniknúť chuť niektorej z prítomných odrôd v spleti rôznych ďalších.